1288km za novým domovom

Prešiel presne mesiac, odkedy sme prileteli do Londýna. S manželkou sme vždy snívali o tom, ako raz budeme bývať v inej krajine. Popravde, chceli sme to stihnúť “pred deťmi”, ale podarilo sa nám to zrealizovať až “po deťoch”. Zatiaľ nerobíme žiadny travel blog, nestrieľame statusy aký je Londýn 🔝 a ani neodporúčame žiadne cool kaviarne a reštaurácie, ktoré nás svojou hip kultúrou dali do kolien.

Pravda je taká, že náš život sa až tak nezmenil. 😱

A beriem to ako skvelú vec! Deti potrebujú stabilitu a istotu, že ich svet stojí pevne a oni sa môžu bezpečne sústrediť na svoju hru, spoznávanie a učenie sa. Verím tomu, že kým majú domov a miesto, kde sú bezpodmienečne ľúbené, zažívajú pokoj a pohodlie.

Sťahovanie sa na nové miesto a do krajiny, kde nerozumieš iným deťom, keď si dávaš piesok do formičky, ich však môže celkom rozhodiť. Neviem úplne presne, čo prežíva moja dcéra, ale je možné, že aj tie zjavne menej podstatné veci, ako napríklad návšteva kamarátov alebo obed u babky, ju môžu rozosmutniť, ak ich odrazu nemá.

Domov tvoria aj starí rodičia, bratranci a sesternice či známi, ktorých pravidelne stretávame v meste, keď kráčame do našej obľúbenej zmrzlinárne.🍦

Čo sa teda pre nás naozaj zmenilo a čo sme sa naučili?

🎁 Deti sú zaujímave v tom, že sú veľmi nepredvídateľné

4-ročná si uvedomuje, že je ďaleko, aj keď nemá odkiaľ poznať vzdialenosti a ich význam. Jej reakcia na to, že odchádzame zo Slovenska, bola omnoho srdcervúcejšia, ako sme očakávali, a pokračovalo to aj po presťahovaní. Myslím si, že deti si časom zvyknú a prispôsobia sa, ale zjavne si vytvárajú priateľstvá a väzby omnoho skôr, ako sme si mysleli.

✋ Deti pre nás nie sú a nebudú prekážka

Rozhodli sme sa z našich detí nerobiť nadmernú batožinu, a berieme ich so sebou všade. Asi sú dni, kedy by som ich chcel nechať doma (ako všetci 😉), ale zalamovať rukami, pretože naša mladšia nechce sedieť v kočári, má byť pre nás výzva, nie stopka.

👧 Minimalizmus a vďačnosť každý deň

Sťahovali sme sa 3-krát za posledné 4 roky. Učí nás to nechať si to, čo naozaj potrebujeme a darovať alebo predať veci, ktoré sa hodia niekomu inému viac ako nám. Postupne vidíme, že baby sa dokonca naučili darovať hračky iným deťom úplne dobrovoľne a tak majú menej hračiek, s ktorými sa hrajú intenzívnejšie. Verím, že to povedie k väčšej vďačnosti a jednoduchosti.

✈️ Nie je ľahké lúčiť sa

Pri odchode sme plakali celkom dlho a ešte aj ráno v lietadle. Keď sme sa odrazu objavili na novom mieste, kde jazdia dvojposchodové červené autobusy a všetci sa niekam ponáhľajú, rýchlo sa to otočilo. Rodina a priatelia nám však stále chýbaju a to, ako rýchlo si na nové miesto zvykneme, sa vôbec nedá naplánovať.

Na čom nám záleží?

Aj keď sa nám na prvý pohľad život nezmenil (radosti bežneho dňa), výrazne sa zmenilo to, kde a s kým ho teraz žijeme.

Je to zrejme úloha otca a mamy, a ich vzťah s deťmi, aby vytvorili domov presne tam, kde teraz žíjú. A čiastočne to pre nás zatiaľ funguje. Domov však tvoria aj starí rodičia, bratranci a sesternice či známi, ktorých pravidelne stretávame v meste, keď kráčame do našej obľúbenej zmrzlinárne. Myslím, že rodina potrebuje aj fyzické zázemie, poznať komunitu a mať poblízku pomoc či familiárne miesta. Už kdekoľvek by sme žili.

A mimochodom, Londýn je brutálny! 🚀

Advertisements

Čo si myslíš?

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s