únava + práca = 😠 Aký príbeh má tvoj hnev?

“Rozpoznať, spracovať a prevziať zodpovednosť za vlastné emócie je kľúčová zručnosť, ktorá pomáha k väčšej intimite s tými, ktorých máme radi.”

napísal Joseph Grenny pre HBR. Tento článok som si otvoril, aby som zistil, ako iní ľudia zvládajú svoj hnev a iné emócie.

Hnev je veľmi prirodzená vec, ktorú je veľmi nesprávne projektovať na deti. Ako otcovia máme určite dávať najavo, ako sa cítime, aby naše deti poznali, čo je smútok, sklamanie a hnev. Vedieť to však ustrážiť ako levovu papuľu a neexplodovať, je už iná liga, v ktorej sa potrebujem naučiť skórovať. Inak deti dostanú len sprchu slov a nevysvetlených emócii.

Tento mesiac sa u nás kričalo. 😱

Aký príbeh má môj hnev?

Joseph mal pravdu v tom, že každý nezvládnutý hnev alebo emócia má svoj príbeh. Inak povedané, niekde to všetko začalo. Som nespokojný, lebo mi v práci ostalo milión úloh na ďalší deň? Povedal mi niekto niečo, čo sa ma dotklo? Manželka mi darovala zvláštny pohľad, keď som prišiel domov? Neviem, čo budeme robiť cez víkend? Som nevyspatý a unavený?

Môj život je častokrát jedna obrovská kopa vecí, ktoré sa dejú, lepia do seba a nedajú sa úplne oddeliť jedna od druhej. Prirodzene zasahujú do toho, čo rozprávame, ako sa cítime a nakoniec aj ako vychovávame svoje deti. A keď to je s deťmi najťažšie, niečo povolí.

V minulosti som začal robiť veci, ktoré mi postupne pomáhajú získať nadhľad a nájsť pokoj. Môžem ich sem rovno vypísať:

🏋🏻‍♀️ Behám, aby som si prečistil myseľ a dal telu trochu zabrať

👨‍👩‍👧‍👧 Dvere do domu otváram s tým, že idem tráviť čas s rodinou a nie dobiehať nestihnuté konverzácie na Slacku

📃 Robím si kvalitné zoznamy úloh, aby som si v hlave zbytočne nenosil zabudnuté veci

😊 Doma sa snažím byť v dobrej nálade a láskavý, aby som mal porozumenie pre svoje deti, a bral ich skraty ako súčasť radosti, ktorú z nich máme

Zďaleka to nie je perefektný zoznam. Ako zvládať rodičovstvo s pokojom?

Deti nie sú dospelí

Každý deň sa učím vyladiť svoje očakávania. Mám malé deti a akokoľvek sú šikovné, múdre a chápavé, nie sú z nich žiadne dospeláčky. Nerozumejú následkom, nevedia si interpretovať emócie a pamätajú si veci, ktoré im dávajú zmysel, nie nám. Veď moja staršia dcéra má ešte len 4 roky!

Naše vysoké očakávania ich predurčia k zlyhaniu. Potrebujú porozumenie a zaradiť pomalšiu rýchlosť. Rád sa znovuutvrdzujem v tom, že jeden vyliaty pohár nie je dôvod spúšťať prísny výraz a tvrdé reči o tom, že sa musí naučiť úctivo správať, inak nespraví maturitu.

“Ako otcovia máme určite dávať najavo, ako sa cítime, aby naše deti poznali, čo je smútok, sklamanie a hnev.”

Inými slovami, výčitkami svoje deti naučím, že stále robia niečo zle. A to ich nenaučí úcte. Budú zabúdať a my im to budeme donekonečna s láskou opakovať. Treba sa pripraviť na dlhší beh, ale naša investícia sa určite vráti.

Prepáč!

Za posledný mesiac som povedal svojej dcére prepáč desiatky razov. Najmä za to, že som sa správal ako otrokár a nie ako otec. A je to skvelý zvyk, vedieť rozpoznať, keď otec alebo mama prešľapnú hranicu, stanú sa z nich diktátori a potrebujú návrat do lásky a pokoja.

Deti veľakrát potrebujú rázne nie, silné zatrasenie a jednoduché pravidlá či režim. Čo však určite nepotrebujú je náš pocit, že ako najsilnejší vládneme tejto zemeguli hnevom a krikom.

Bojujeme ako rodina

Ak niekto kričí, nie je to záležitosť mňa alebo mojej dcéry, týka sa to celej rodiny. Snažíme sa viac sústrediť na seba, na vzťahy, a menej na to, čo sme vyviedli alebo ako sme sa správali. My doma bojujeme takto:

❤️ Deťom hovoríme, že doma sa na seba nekričí a správame sa úctivo. Ak sa stane, hovoríme si prepáč

🔥 Manželka má právo povedať mi, že sa mám isť ukľudniť ak som príliš nervózny. A naopak

 

Veľa pravidiel ešte nemáme. (work in progress) Zatiaľ iba tieto dve. Ako je to u vás doma?

Advertisements

2 thoughts on “únava + práca = 😠 Aký príbeh má tvoj hnev?

  1. Velmi spravne …ale ako pripravt deti nna to ze budu na nich aj kricat ini ? ako vytvorit rezilienciu voci touto druhu stresu ?Budu na nich zly a neprijemny ? ako spravit aby sa nebali? Ja vieem ze nie tak ze na nich budeme kricat my. Ale na druhej strane nech nie su sklenikove rastlinky z nich…

    Liked by 1 person

    1. Velmi dobre, ze pises. Dnes som akurat hovoril kolegom, ze je velmi tazke hladat balanc medzi prisnostou a pravidlami a laskou a priatelstvom voci vlastnym detom. Akoby chvilu to je tak, chvilu to je tak.

      Podla mna jedna zo super zvykov, ktore mozeme mat je, vladat take chlapstvo do toho celeho.

      – Co poviem plati. A je mi luto, ze sa tak citis, ale nedovolim ti spravit takuto XY vec alebo pozerat taku XY. To si myslim, ze ich nauci, ze nemozu mat hocico hocikedz.

      – Niekedy sa na veci musi cakat. Je to neprijemne, ale je to tak. To ich nauci trpezlivosti.

      – Niekedy treba spravit spravnu vec, aj ked to znamena, ze na nas niekto nakrici alebo sa niekto urazi. Ale robit dobre veci je dolezite.

      A niekedy mozno aj raznym slovom poveat, co sa smie a co sa nesmie. Nie kricat, ale opat v sile, ktora nezmlati 😀

      Neviem ci to dava zmysel, takto nejako nad tym uvazujem ja.

      Like

Čo si myslíš?

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s